A S O C I Á L
Roland, Bardejov
Začiatkom 13. storočia sa niekoľko občanov Uhorského kráľovstva rozhodlo, že sa vyberie na dlhú cestu severovýchodným smerom, aby tam niekde založili nové mesto. Jednalo sa predovšetkým o drevorubačov, tesárov a ďalších drevospracujúcich remeselníkov, preto keď po dlhom putovaní prihrkotali do horného povodia rieky Topľa, nové osídlenie nazvali Sekerostromov. Sekera sa po maďarsky povie bárd a strom sa povie fa. Takto, a nijako inak, vznikla Bárdfa, prípadne Bártfa, pretože ugrofínski primitívi nevedeli spodobovať.

Láska v čase suchého záchoda
Mesto rástlo pomaly. V tej dobe sa 90% európskej populácie venovalo pestovaniu obilia a sem-tam nejakej mrkvičky, no keď máte vo vašej obci samých drevorubačov, tak si síce vyrúbete políčko, no potom sú potrební farmári, ktorí dopestujú pestrú stravu. Doplnenie farmárskych stavov prebiehalo dvomi spôsobmi, prudkým súložením, čo si drevorubači mimoriadne pochvaľovali, a dodatočnou imigráciou, prevažne nemeckou. Nemci sa po príchode do regiónu nestačili čudovať. Bárdfačanov našli schúlených v malých tmavých a vlhkých domoch, kde žili spolu s ošípanými a dobytkom, minimálne v zime museli všetko živé garážovať v obývačke. Germánski murári neváhali ani storočie a začali stavať veľké tehlové a kamenné domy a orientovať ich vedľa seba do troch radov v tvare obdĺžnika. Maďarským divochom sa to náramne páčilo, kto mohol, ten sa rýchlo presťahoval do lepšieho. V novej vylepšenej Bárdfe sa žilo výborne, lež novovek to ešte stále nebol. Do mesta sa okrem Uhrov nasťahovali aj potkany, muchy, vši, blchy a ploštice, z latrín stúpala omamná aróma a všade sa povaľovali najrôznejšie druhotné suroviny. Keď nakoniec uhorský kráľ dovolil mestu opevniť sa, v meste začalo byť dusno. Ľudia sa už ani neobťažovali chodiť na suché záchody a odmocňovali sa veselo na verejnosti, kone záchody nemali a môžete hádať, kam dával váš sused-mäsiar nepotrebné zvieracie vnútornosti. Bardejovčania sa v ťažkej chvíli obrátili k Bohu a vystavali na Jeho počesť kostol, ktorý zasvätili patrónovi ich najobľúbenejšej zábavky. Svätý Egídius bol patrónom plodnosti.

Pivničná krčma v kontexte stredovekého blahobytu 
Jedným z nemeckých prisťahovalcov bol aj istý Roland Kneipenhof. (Možno.) Pôvodným povolaním zdochlinár, Roland si všimol, že po zabezpečení bytovej otázky a potravinovej sebestačnosti mesta bude ďalšou vyhľadávanou službou občerstvenie a zábava. Založil tak prvú bardejovskú krčmu, prinajmenšom prvú, ktorá zostala dodnes na pôvodnom mieste, v pivnici pod meštianskym domom č. 12. Krčmy sa v stredoveku bežne umiestňovali do pivníc, pretože tak poskytovali potrebnú zvukovú izoláciu. Opilecký spev mužov a výskanie žien, ktorým sa muži snažili nahmatať všetkých sedemdesiat sukieň, totiž nesmeli preniknúť do Božieho stánku v neveľkej vzdialenosti od krčmy. A krčma že to bola. Pila sa medovina, pivo, víno a zase medovina, oslavovali sa husitské výhry, napoleonské prehry, vyhlásenie vojny Srbsku, Mníchovský diktát aj Víťazný február. Následne sa Roland stal miestom krátkych popoludňajších odskočení funkcionárov ONV a MNV na dva litre červeného aj prvomájových invázií pracujúcich po desiatej hodine dopoludňajšej. V 80. rokoch 20. storočia bol zas predprípravnou nálevňou mládeže pred odchodom na diskotéku do M-klubu. Nezriedka sa ho tejto mládeži podarilo úplne celý vypiť. Stredovek sa skončil až v roku 1989. 

Roland v ére sociálnej demokracie
Mnoho dnešných slovenských kaviarní, vinární, barov, diskoték a reštaurácií sídli v stredovekých pivniciach. Chcú byť v centre mesta, no všetky prízemia tu už obsadili banky, drogérie a mobilní operátori. Pivnice, ktoré sa kedysi plnili hŕbou uhlia, majú so strmými schodmi a nízkymi stropmi trochu obmedzené možnosti ako svojim hosťom deklarovať pocit priestoru, prevádzkovatelia týchto zariadení preto radšej vyzdvihujú ich útulnosť a bezpečnosť v prípade jadrového výbuchu. Roland však do pivnice pasuje, pretože bol do nej prapôvodne zamýšľaný. (Asi nie.) Ste pod zemou, no cítite sa ako na najvyššom poschodí hradnej veže. Stále si môžete dať dobré pivo, víno od výmyslu nápojového lístka a dnes sa tu môžete aj výborne najesť. Roland sa orientuje na tradičnú rakúsko-uhorskú kuchyňu: koložvárska kapusta, granatiersky pochod s kyslou uhorkou a pizza ako spomienka na časy, kedy cisár pán ovládal severné Taliansko, než mu ho vzal Garibaldi. Najlepšia sa volá Katastrophe. Katastrofálne páli, hoci možno sme ju len jedli veľmi horúcu. U Rolanda majú tiež dlhoročnú prax s bryndzovými haluškami, na východ od Starej Ľubovne budete ťažko hľadať lepšie.


Roland v znamení Raka
V hlavnej miestnosti sa nachádza akvárium. Bolo tu po mnoho rokov a rýb, ktoré sa v ňom vystriedali, nebolo oveľa menej než hostí pri stoloch. Teraz tu však s rybami prebývajú aj tri raky. Väčšinou sa skrývajú vo svojich črepníkoch, no Rolandovi dávajú novú pokojnú atmosféru, či je piatok alebo sviatok, bárs aj Štefana, pije sa tu bez násilia a debatuje bez hlasového úsilia. Roland je miestom stretávania sa starých duší v mladých telách. Keď chcete popolníkom do nosa, ohmatávanie prsníkov a rozkrokov cudzími ľuďmi v tmavej tlačenici, musíte navštíviť tanečnú zábavu v Dlhej Lúke alebo Mokroluhu. U Rolanda sa stretáva miestna academia a iné osoby miernej povahy. Nebolo by ťažké odhadnúť, koľko z nich je narodených v znamení Raka alebo aspoň Škorpióna. Veľa. A keďže je rak tvor citlivý na kvalitu svojho prostredia, pravidelne sledujte troch bratov v akváriu. Kým je ráčik pohyblivý, bude Roland dlho živý. 


Upozornenie pre okuliarnikov! V zimnom období sa vám po vstupe do Rolanda zarosia okuliare, následne rosa na sklíčkach primrzne. Nedáte to do poriadku ani po piatich minútach.

Copyright © 2014-2064, Asocial Corporation. dezinfo@asocial.sk